Ešte dnes si presne pamätám deň, keď do našej rodiny pribudol nový člen. Pardón, členka. Malé, krásnučké šteňa, ktoré sa bálo postaviť na vlastné labky. Pár mesiacov predtým nám umrel náš 4-ročný pudlík a preto sme boli vystresovaní, aby sa náhodou nášmu pokladu niečo nestalo.
Lenže poklad už v útlom veku vedel presne, ako si nás vychová a jeho prvá noc prebehla nasledovne: Tina v košíku od prádla mala spať v kuchyni. Ja v spacáku pri nej, keby náhodou v noci niečo potrebovala. Ráno som sa zobudila na vrieskanie šteňata a ruku som položila na kúsok očúraného spacáku. Tina s nevinným ksichtíkom oňuchala miesto činu a očká sa pýtali :"To kto urobil? Nechutnééé!"
Vtedy som už viac na zemi nespala, naše chlpaté mimino si prečítalo nejaký odborný časopis o tom, ako má spánok pozitívny vplyv na zdravie a tak sa mi raz v noci ubytovalo v posteli. Odvtedy pravidelne spáva u mňa, zakrytá dekou s medvedíkmi. Pokusy o vyštvanie Tiny skončili niekoľkohodinovým simulovaním srdcového záchvatu, až kým som to nevzdala.
Teraz je z nej veľká slečna, rozmaznaná a tvrdohlavá. Jej pôvodné meno bolo nahradené inými , napríklad: Mrcha, Mrňa, Magor... Ale každý v rodine ich vysloví s láskou a úctou. Návštevy ku nám nechodia už tak často ako kedysi, asi im prekáža Tinin vreskot , ktorý je akýmsi uvítacím ceremoniálom. Alebo im vadí, že ich nechce pustiť na toaletu? Náš pes totiž nemá rád pohyb cudzích osôb po byte.
Venčenie je pre ňu nepríjemná povinnosť, najlepšie by bolo kúpiť jej malý záchodík. Tina asi pozerala nejaký dokumentárny film o tom, ako vonku môže prísť k úrazu, prehriatiu organizmu z príliš dlhej prechádzky, alebo ju môžu napadnúť krvilačné kliešte, ktoré prenášajú rôzne choroby. Musí mať náhubok a vodítko, pretože obľubuje nálety od chrbta na nič netušiacich okoloidúcich. Čím viac sa obeť zľakne, tým lepšie. Veď aspoň trocha adrenalínu, keď už musí ísť von.
Cez to všetko je to neoceniteľný spoločník a živý ohrievač nôh v zime. Dúfam, že to s nami ešte dlho vydrží.
Komentáre