Mám pocit, ze všetko okolo mňa je v pohybe, len ja stojím na mieste. Alebo sa spoň pohybujem príliš pomalým tempom. Sestra sa ide vydávať, kolegyňa rodit, ďalšia práve otehotnela, tretia odchádza z práce, dedko umiera, rodičia si zvykli na odchod dvoch detí z domu a vymetaju rekreačné pobyty. Ale u mňa sa stále ešte nestalo niečo prevratné. Nejaká zmena, ktorá by posunula môj život o ďalší kus dopredu.
Vnímam životy a zmeny druhých, radím a pomáham, ale akoby si ten hore pre mňa stále niečo len odkladal. Jediná veľká zmena uz nie je zmenou, pretoze sa stala samozrejmosťou. Myslím, že s tým budem musieť niečo urobiť ja sama. Áno, práve som sa rozhodla, hneď zajtra začnem inak....
Komentáre